2 V stane zostala iba Judita a Holofernes, ktorý padol dolu tvárou na svoje lôžko opojený vínom.
3 Judita rozkázala svojej slúžke, aby stála vonku pred spálňou a čakala, kým nevyjde ako každý deň; hovorila, že pôjde na svoju modlitbu, a Bagoasovi povedala to isté.
4 Medzitým odišli všetci od najmenšieho po najväčšieho, nik nezostal v jeho spálni. Judita si stala k jeho hlave a ticho sa modlila: „Pane, Pane, Bože každej sily, zhliadni v túto hodinu na to, čo urobia moje ruky na oslávenie Jeruzalema.
5 Teraz je príhodný čas, aby si sa ujal svojho dedičstva a aby som uskutočnila svoj zámer na zničenie nepriateľov, ktorí povstali proti nám.“
6 I pristúpila k stĺpu pri lôžku konča Holofernesovej hlavy, sňala z neho jeho meč,
7 podišla k lôžku, chytila za vlasy jeho hlavu a zaprosila. „Posilni ma, Pane, Bože Izraela, v tento deň!“
8 Potom mu celou silou dvakrát zaťala do šije a odťala mu hlavu.