5 "Veď aj keď sme prišli do Macedónie, nemalo naše telo nijaký odpočinok, ale tiesnení sme boli všelijako; zvonku borby, zdnu obavy."
6 Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás príchodom Títovým.
7 A nielen jeho príchodom, ale aj potešením, ktorým ste ho vy potešili, keď nám rozprával o vašej túžbe, o vašom kvílení, o vašom horlení za mňa, takže som sa tým väčšmi zaradoval.
8 "A tak, ak som vás aj zarmútil v liste, neľutujem, keď som aj ľutoval; vidím totiž, že vás ten list zarmútil, čo aj len nakrátko."
9 Teraz sa radujem, nie preto, že ste sa rmútili, ale že ste sa rmútili na pokánie. Rmútili ste sa totiž podľa vôle Božej, aby ste v ničom nemali pre nás škodu.
10 "Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť."
11 Ajhľa, už to, že ste sa rmútili podľa vôle Božej, aké snaženie vyvolalo u vás: akú obranu, akú nevôľu, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, akú odvetu! Vo všetkom dokázali ste sa čistými v tejto veci.