14 ale nechcel som nič urobiť bez tvojho vedomia, aby tvoja dobrota nebola akoby vynútená, ale dobrovoľná.
15 Lebo vari preto odišiel na čas, aby si ho potom mal naveky,
16 už nie ako otroka, ale viac než otroka, ako milovaného brata, milého najmä mne, a tým viac tebe aj podľa tela, aj po Pánovi.
17 Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého.
18 "Ak ťa poškodil v niečom, alebo ti je dlžen niečo, pripíš to na môj účet;"
19 ja, Pavel, písal som to vlastnou rukou, ja zaplatím. Nechcel by som ti pripomínať, že si mi dlžen aj sám seba.
20 "Áno, brat, chcel by som mať zisk z teba v Pánovi; poteš mi srdce v Kristovi."