12 Preto z jedného človeka, a to už neplodného, rozmnožilo sa ľudstvo ako hviezdy na nebi a piesok na morskom pobreží, ktorý nemožno spočítať.
13 Títo všetci umierali vo viere a nedosiahli, čo im bolo zasľúbené. Len zďaleka to videli, uvítali a vyznávali, že sú len cudzincami a pútnikmi na zemi.
14 Lebo tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť.
15 A keby boli mysleli na zem, z ktorej vyšli, by mali dosť času vrátiť sa.
16 Ale oni túžia po lepšej vlasti, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil (nebeské) mesto.
17 Vierou obetoval Abrahám Izáka, keď ho (Boh) skúšal. A jednorodeného priniesol obetovať, hoci prijal zasľúbenie,
18 a bolo mu povedané: Po Izákovi bude sa volať tvoje potomstvo.