13 Lebo keď Boh dával Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemohol prisahať na nikoho väčšieho, prisahal sám na seba
14 takto: Iste, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.
15 A tak čakal (Abrahám) trpezlivo a dosiahol zasľúbenie.
16 Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho a zakončením akéhokoľvek odporu je im potvrdzujúca prísaha.
17 Pretože Boh dedičom zasľúbenia čím nepochybnejšie chcel dokázať nezmeniteľnosť svojej vôle, zaručil to prísahou,
18 aby v dvoch nezmeniteľných výkonoch, ktorými Boh nemôže klamať, mali sme pevné povzbudenie (my), ktorí snažíme uchopiť ponúkanú nádej.
19 Táto je ako bezpečná a pevná kotva našej duše a preniká do najvnútornejšej čiastky, za oponu,