8 Týmto naznačuje Duch Svätý, že cesta do (svätyne) svätých ešte vždy nie je zjavná, kým stojí prvý stánok,
9 "ktorý je obrazom pre terajší vek; podľa neho prinášajú sa dary a obete, ktoré nemôžu zdokonaliť vo svedomí toho, kto uctieva Boha,"
10 a sú popri pokrmoch a nápojoch a rozličných umývaniach len vonkajšími predpismi, ktoré platia do času nápravy.
11 Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta,
12 ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie.
13 Lebo ak už krv kozlov a býkov a popol jalovice, sypaný na poškvrnených, posväcuje k telesnej čistote:
14 o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu.