1 Keď sa Ezdráš takto modlil a vyznával s plačom, sklonený pred domom Božím, zhromaždil sa okolo neho z izraelského ľudu veľmi veľký zástup mužov, žien aj detí, lebo ľud veľmi plakal.
2 Tu prehovoril Šechanja, syn Jechíélov zo synov Élámových, a povedal Ezdrášovi: Spreneverili sme sa svojmu Bohu a vzali sme si ženy cudzinky z pohanov krajiny, ale predsa ostáva aj teraz nádej Izraelu.
3 "Zaviažeme sa teraz zmluvou svojmu Bohu, že prepustíme všetky takéto ženy, aj to, čo sa z nich narodilo, podľa rady Pána, a tých, čo sú znepokojení prikázaním nášho Boha; nech sa stane podľa zákona."
4 Vstaň, lebo to je tvoja úloha, a my sme s tebou. Vzmuž sa a konaj!
5 Ezdráš vstal a zaviazal prísahou popredných kňazov, levítov a celý Izrael, že sa budú riadiť týmto slovom. A oni prisahali.
6 Ezdráš sa odobral z miesta pred domom Božím a šiel do komory Jóchánána, syna Eljášibovho, prenocoval tam a nejedol chlieb, ani vody sa nenapil, lebo trúchlil pre vierolomnosť vyhnancov.
7 Potom dali rozhlásiť po Judsku a po Jeruzaleme všetkým vyhnancom, aby sa zhromaždili v Jeruzaleme.