5 Pri večernej obeti som povstal zo svojho pokorenia s roztrhnutým odevom a rúchom, kľakol som na kolená, vystrel ruky k svojmu Bohu
6 a povedal som: Bože môj, pýrim sa a hanbím pozdvihnúť, Bože môj, svoju tvár k Tebe, lebo naše neprávosti sa rozmnožili až nad hlavu a naše previnenie vzrástlo až k nebu.
7 Odo dní svojich otcov nesieme veľkú vinu až podnes, a pre svoje viny boli sme vydaní - my, naši králi a naši kňazi - do rúk kráľov krajín pod meč, do zajatia, na lúpež a pohanenie ako aj dnes.
8 "Ale teraz sa nám na kratučký okamih dostalo zmilovania od Hospodina, nášho Boha, tak že nám zachoval zvyšok zachránených a dal nám pevné bydlisko na svojom svätom mieste; takže nám náš Boh osvietil oči a dal nám trochu pookriať v našom zotročení."
9 Sme síce otrokmi, náš Boh nás však neopustil v našom zotročení, ale naklonil nám priazeň perzských kráľov, dal nám pookriať, aby sme vyvýšili dom svojho Boha a vystavili, čo bolo v troskách. Ohradil nás v Judsku a v Jeruzaleme.
10 Ale čo povieme teraz, Bože náš, veď sme opustili Tvoje prikázania,
11 ktoré si dal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: Krajina, do ktorej vchádzate, aby ste ju zabrali, je krajinou poškvrnenou nečistotou národov krajín, ich ohavnosťami, ktorými ju naplnili svojou nečistotou z jedného konca na druhý.