9 Sme síce otrokmi, náš Boh nás však neopustil v našom zotročení, ale naklonil nám priazeň perzských kráľov, dal nám pookriať, aby sme vyvýšili dom svojho Boha a vystavili, čo bolo v troskách. Ohradil nás v Judsku a v Jeruzaleme.
10 Ale čo povieme teraz, Bože náš, veď sme opustili Tvoje prikázania,
11 ktoré si dal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: Krajina, do ktorej vchádzate, aby ste ju zabrali, je krajinou poškvrnenou nečistotou národov krajín, ich ohavnosťami, ktorými ju naplnili svojou nečistotou z jedného konca na druhý.
12 "Nevydávajte svoje dcéry za ich synov, ani ich dcéry neberte pre svojich synov; nikdy nehľadajte pre nich pokoj ani blaho, aby ste zosilneli a jedli dobré veci krajiny a aby ste ju navždy dedične zaujali pre svojich synov."
13 Ale po všetkom, čo na nás prišlo za naše zlé činy a za naše veľké previnenie, Ty, Bože náš, predsa si nás netrestal podľa našich vín, ale dal si nám takto sa zachrániť.
14 Či sme znova neporušili Tvoje prikázania a nespriaznili sme sa s týmito ohavnými národmi? Iste sa budeš hnevať na nás, až nás zahubíš, takže nikto neostane a nebude zachránený.
15 Hospodine, Bože náš, Ty si spravodlivý, lebo sme zachránení dnes aspoň ako zvyšok. Hľa, pred Tvojou tvárou sme so svojím previnením, hoci pre takú vec nemožno obstáť pred Tebou.