6 "Zastane, premeriava zem,pozrie - a pohne národmi.Rozpadnú sa večné vrchy,sklonia sa odveké kopce;Jemu patria cesty večnosti."
7 Stany Kúšanu vidím v nešťastí,trasú sa šiatre Midjánska.
8 Či proti riekam, Hospodine,či proti riekam planie Tvoj hnev?Či proti moru je Tvoje rozhorčenie,keď sa nesieš na svojich koňocha na svojich víťazných vozoch?
9 Tvoj luk je pripravený.Tvoj tulec je naplnený šípmi. Sela.Riekami brázdil si zem.
10 Vrchy Ťa vidiaa zvíjajú sa v bolestiach,záplava vôd sa valí,hlbina vydala svoj hlas,vysoko dvíha svoje ruky.
11 Slnko a mesiaczostali vo svojom obydlí,miznú pri svetle Tvojich šípov,pri bleskovom jase Tvojho oštepu.
12 V prchkosti kráčaš po zemia v hneve šliapeš národy.