2 Vtedy prišiel Chanání, jeden z mojich bratov, s niekoľkými mužmi z Judska. Keď som sa ich opýtal na Židov, na húf zachránencov, ktorí zostali po zajatí, a na Jeruzalem,
3 "odpovedali mi: Pozostalí, ktorí zostali po zajatí, nachodia sa tam v kraji vo veľkej tiesni a potupe; hradby Jeruzalema sú zrúcané a jeho brány spálené ohňom."
4 Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal a trúchlil som niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred nebeským Bohom.
5 Povedal som: Ach, Hospodine, nebeský Bože, Bože veľký a hrozný, ktorý zachovávaš zmluvu a milosť tým, ktorí Ťa milujú a zachovávajú Tvoje príkazy.
6 "Nech Tvoje ucho pozoruje a Tvoje oči nech sú otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú teraz dňom i nocou prednášam pred Tebou za Tvojich služobníkov Izraelcov, vyznávajúc hriechy Izraelcov, ktoré sme páchali proti Tebe; ja i dom môjho otca sme hrešili."
7 Veľmi ťažko sme sa proti Tebe previnili a nezachovávali sme príkazy, ustanovenia a práva, ktoré si vydal svojmu služobníkovi Mojžišovi.
8 Rozpomeň sa, prosím, na slovo, ktoré si ako príkaz dal svojmu služobníkovi Mojžišovi slovami: Ak sa spreneveríte, rozptýlim vás medzi národy.