1 V mesiaci nísan v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa, keď víno bolo práve pred ním, zdvihol som víno a podal kráľovi. Nebýval som smutný v jeho prítomnosti.
2 Kráľ sa ma opýtal: Prečo máš smutnú tvár, veď nie si chorý? Nebude to nič iné ako žiaľ v srdci. Vtedy som sa veľmi preľakol.
3 Odpovedal som kráľovi: Nech žije kráľ naveky! Ako by som nebol smutný, keď mesto, kde ležia hroby mojich otcov, je v rozvalinách a jeho brány sú strávené ohňom?
4 Nato mi kráľ povedal: Čo tým myslíš? Ja som sa však medzitým modlil k nebeskému Bohu.
5 Povedal som kráľovi: Ak sa kráľovi páči a ak je tvoj služobník milý pred tebou, pošli ma do Judska, do mesta hrobov mojich otcov, aby som ho vybudoval.
6 Nato sa ma kráľ opýtal - kráľovná mu sedela práve po boku: Dokedy ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš? Kráľ uznal za správne poslať ma, keď som mu povedal, koľko to potrvá.