10 "Keď som vošiel do domu Šemaju, syna Delajovho a vnuka Mehétabélovho, ktorý bol práve oddelený pre nečistotu, povedal mi: Poďme spolu do Božieho domu, do vnútra chrámu a zavrime jeho dvere, lebo ťa prídu zavraždiť; v noci ťa prídu zavraždiť."
11 Ja som však odvetil: Či muž, ako som ja, môže utiecť? A ako by mohol niekto mne podobný vojsť do chrámu a ostať nažive? Nevojdem!
12 Zbadal som, že Boh ho neposlal, ale preto vyslovil o mne proroctvo, lebo ho najal Tóbija a Sanballat.
13 Na to bol najatý, aby som dostal strach, aby som to urobil, a tak sa prehrešil. Bolo by im to poslúžilo k šíreniu zlej povesti o mne, aby ma mohli hanobiť.
14 Bože môj, pamätaj na Tóbiju a Sanballata pre tieto ich skutky, aj na prorokyňu Nóadju i na ostatných prorokov, ktorí ma zastrašovali.
15 Tak boli za päťdesiatdva dní dohotovené hradby dvadsiateho piateho élúla.
16 Keď to počuli všetci naši nepriatelia, báli sa všetci pohania, ktorí žili okolo nás, veľmi upadli vo vlastných očiach a museli uznať, že to dielo sa uskutočnilo pomocou nášho Boha.