17 Nechceli poslúchať, nepamätali na Tvoje divné skutky, ktoré si konal s nimi, ale zatvrdili sa, vzali si do hlavy vrátiť sa do svojho otroctva v Egypte. Ale Ty si Boh odpúšťania, milostivý a milosrdný, dlhozhovievajúci a bohatý v milosti, preto si ich neopustil.
18 Hoci si urobili aj liatu modlu zlatého teľaťa a povedali: Toto je tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta! a hoci sa dopúšťali veľkého rúhania,
19 Ty si ich vo svojom prehojnom milosrdenstve neopustil na púšti. Vo dne neodstúpil od nich oblak, aby ich viedol cestou, a ohnivý stĺp im v noci neprestal svietiť na cestu, ktorou mali ísť.
20 Dal si im svojho dobrého ducha, aby ich priviedol k rozumu. Ich ústam si neodoprel svoju mannu a dal si im vodu, keď mali smäd.
21 "Štyridsať rokov si ich opatroval na púšti; nemali nedostatok. Plášte sa im nezodrali, ani nohy im nenapuchli."
22 Dal si im kráľovstvá a národy, rozdelil si im každý kút, a oni zabrali krajinu Síchónovu, krajinu chešbónskeho kráľa i krajinu bášánskeho kráľa Óga.
23 Rozmnožil si ich synov ako nebeské hviezdy a vyviedol si ich do krajiny, o ktorej si zasľúbil ich otcom, že vojdú do nej a zaberú ju do vlastníctva.