26 Kňazovi Ebjátárovi kráľ povedal: Choď na svoje polia do Anatótu, lebo si zasluhuješ smrť, ale dnes ťa nevydám na smrť, lebo si nosil truhlu Hospodina, Pána, pred mojím otcom Dávidom, a pretrpel si všetko, čo musel pretrpieť môj otec.
27 Takto Šalamún zbavil Ebjátára úradu, aby nemohol byť Hospodinovým kňazom a aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, ktoré povedal proti domu Élího v Šíle.
28 Keď došla zvesť o tom k Jóábovi - Jóáb bol totiž na strane Adónijovej, hoci nebol na strane Absolónovej - utiekol Jóáb k stánku Hospodinovmu a chytil sa rohov oltára.
29 Len čo oznámili kráľovi Šalamúnovi, že Jóáb utiekol k stánku Hospodinovmu a že je pri oltári, Šalamún poslal Jehójádovho syna Benáju: Choď a skoľ ho!
30 "Benája zašiel k Hospodinovmu stánku; povedal mu: Takto vraví kráľ: Vyjdi! On odvetil: Nie, lebo tu chcem zomrieť. Benája priniesol Joábovu odpoveď kráľovi."
31 "Nato mu kráľ odvetil: Urob, ako som hovoril. Obor sa na neho a pochovaj ho; tak odstrániš odo mňa i od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú prelial Jóáb."
32 Nech Hospodin vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo sa oboril na dvoch spravodlivých mužov, lepších ako on sám, a zavraždil ich mečom bez vedomia môjho otca Dávida, totiž na Abnéra, syna Nérovho, veliteľa izraelského vojska, a na Amásu, Jeterovho syna, veliteľa judského vojska.