2 Raz povedal Acháb Nábotovi: Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu. Lebo je blízko pri mojom dome. Ja ti dám miesto nej lepšiu vinicu. Ak sa ti bude páčiť, dám ti v peniazoch, koľko je hodná.
3 Nábot povedal Achábovi: Nech ma Hospodin chráni, ak by som ti mal dať dedičstvo po svojich otcoch.
4 Acháb prišiel domov roztrpčený a nahnevaný pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nábot, keď povedal: Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch. Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a nechcel nič jesť.
5 Ale jeho manželka Ízebel prišla a povedala mu: Prečo si mysľou inde a nechceš ani jesť?
6 Povedal jej: Zhováral som sa s jezreelským Nábotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak sa ti páči, dám ti za ňu vinicu. On mi však odpovedal: Nedám ti svoju vinicu.
7 Nato mu jeho manželka Ízebel povedala: Ty teraz kraľuješ nad Izraelom! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja ti dám vinicu jezreelského Nábota.
8 Potom napísala v Achábovom mene listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala listy starším a popredným mužom, čo bývali s Nábotom v jeho meste.