11 Keď sa naplnia tvoje dni, aby si odišiel k otcom, postavím po tebe potomka spomedzi tvojich synov a upevním jeho kráľovstvo.
12 On mi postaví dom, ja upevním jeho trón naveky.
13 Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Milosť mu však neodnímem, ako som odňal tvojmu predchodcovi,
14 ale postavím ho vo svojom dome a vo svojom kráľovstve až naveky.
15 Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa celého tohto videnia.
16 Kráľ Dávid vošiel, posadil sa pred Hospodinom a povedal: Kto som ja, Hospodine Bože, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem?
17 Bolo to však málo v Tvojich očiach, Bože, nuž dal si zasľúbenie o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa, Hospodine Bože, ako na dôležitého človeka, ktorý rastie na význame.