22 Určil si izraelský ľud za svoj ľud naveky, a sám si sa stal, Hospodine, ich Bohom.
23 Nuž teda, Hospodine, nech bude pravdivým slovo, ktoré si vyriekol o svojom sluhovi a jeho dome. Urob, ako si zasľúbil,
24 aby sa Tvoje meno dokázalo platným a veľkým až naveky, aby povedali: Hospodin mocností, izraelský Boh, je Bohom Izraela! A dom Dávida, Tvojho služobníka, bude pevný pred Tebou.
25 Lebo Ty, Bože môj, vyjavil si svojmu sluhovi, že mu postavíš dom. Preto sa Tvoj sluha odhodlal modliť sa pred Tebou.
26 Teraz však, Hospodine - Ty sám si Boh - keď si vyslovil toto vzácne zasľúbenie o svojom služobníkovi,
27 požehnávaj dom svojho služobníka, aby trval naveky pred Tebou, lebo čo Ty, Hospodine, požehnáš, je požehnané naveky.