10 Vtedy padla na tvár, poklonila sa až k zemi a spýtala sa ho: Prečo som našla priazeň u teba, že si sa ma ujal? Veď ja som cudzinka!
11 Bóaz jej odpovedal: Oznámili mi všetko, čo si učinila svojej svokre po smrti svojho muža, že si opustila svojho otca, matku, rodnú krajinu a išla si k ľudu, ktorý si predtým nepoznala.
12 Hospodin nech ti odplatí za to, čo si urobila, nech sa ti dostane dokonalej odmeny od Hospodina, Boha izraelského, pretože si prišla hľadať útočisko pod Jeho krídlami.
13 Nato odpovedala: Kiež by som našla priazeň v tvojich očiach, pane môj, veď si ma potešil a prehovoril si k srdcu svojej služobnice, hoci nie som ani jedna z tvojich služobníc.
14 Keď bol čas jesť, Bóaz jej povedal: Poď sem, zajedz si a omáčaj si krajec v kyselici! Keď si sadla vedľa žencov, podal jej pražené zrno a ona jedla. Keď sa nasýtila, zvyšok si nechala.
15 Keď vstala zbierať klasy, Bóaz prikázal svojim sluhom: Vy ju nezahanbujte! Nech zbiera aj medzi snopmi!
16 Ba naschvál navyťahujte jej aj zo snopov a nechajte tak! Keď bude zbierať, nedohovárajte jej!