1 Vieme totiž, že keď bude stan nášho pozemského života strhnutý, máme príbytok od Boha, rukami nezhotovený večný dom v nebesiach.
2 Preto v tomto stane vzdycháme a túžime, aby sme boli zaodetí naším príbytkom z neba,
3 a hoci tamten bude z nás vzatý, nebudeme nahí.
4 Veď kým sme v tomto stane, vzdycháme pod ťarchou, a preto nechceme byť z neho zoblečení, ale priodiati tým nebeským, aby tak život pohltil to, čo je smrteľné.
5 Ten však, ktorý nás práve na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal Ducha ako závdavok.
6 Sme teda vždy plní dôvery, i keď vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána.