7 Len ja sám, Daniel, som mal to videnie. Muži, ktorí boli so mnou, ho nevideli, ale prepadla ich veľká hrôza a dali sa na útek do úkrytu.
8 Zostal som teda sám a sledoval som to veľké videnie. Neostala však vo mne sila. Môj dôstojný výzor sa zmenil na nepoznanie a sila ma celkom opustila.
9 Vtom som počul jeho hlas. Vzápätí som v bezvedomí padol tvárou na zem.
10 Tu sa ma dotkla ruka, zatriasla mnou, takže som sa zdvihol na kolená a dlane.
11 Povedal mi: Daniel, vzácny muž, venuj pozornosť slovám, ktoré ti hovorím. Postav sa na svoje miesto, pretože teraz som poslaný za tebou. Kým mi to hovoril, s chvením som sa postavil.
12 Potom mi povedal: Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si sa rozhodol porozumieť a pokoriť sa pred svojím Bohom, tvoje slová boli vypočuté a ja som kvôli tomu prišiel.
13 Knieža perzského kráľovstva sa však stavalo proti mne dvadsaťjeden dní. Ale Míchael, jeden z najvyšších ochrancov, mi prišiel na pomoc. Zanechal som ho tam s kniežaťom perzského kráľovstva