10 Opäť som mal videnia, ktoré mi prechádzali hlavou na mojom lôžku:Hľa, strážca, svätý, zostúpil z nebies.
11 Hlasno volal a hovoril:Vytnite strom a osekajte mu konáre.Straste jeho lístie a pozrážajte jeho plody.Nech utečie zver spod neho aj vtáctvo z jeho konárov.
12 Nechajte však v zemi peň aj s jeho koreňmi,v obruči zo železa a z bronzu, v poľnej tráve.Nech ho kropí nebeská rosaa nech má so zverou podiel na zelenom poraste zeme.
13 Nech sa jeho ľudské srdce premení,nech dostane srdce zvieraciea nech nad ním ubehne sedem období.
14 Tento rozkaz je rozhodnutím strážcov,požiadavka je slovom svätých,takže živí môžu poznať,že Najvyšší panuje v kráľovstve človeka,že ho dáva, komu len chce,a môže nad ním ustanoviť aj najbiednejšieho z ľudí.
15 Tento sen som videl ja, Nebúkadnecar, a ty, Béltšaccar, daj mi vysvetlenie, pretože nijaký z mudrcov môjho kráľovstva nebol schopný vysvetliť mi jeho význam. Ty to však vieš, lebo v tebe je duch svätých bohov.
16 Nato Daniel, ktorého meno je Béltšaccar, ostal na chvíľu vystrašený, vlastné myšlienky ho vyľakali. Kráľ mu povedal: Béltšaccar, nech ťa neľaká sen a jeho výklad! Béltšaccar odpovedal: Pán môj, nech sen ostane pre tvojich neprajníkov a jeho význam pre tvojich nepriateľov!