27 hovoril: Či toto nie je veľký Babylon, ktorý som vybudoval vo svojej veľkej moci ako kráľovské sídlo slúžiace vznešenosti môjho majestátu?
28 Ešte bolo slovo v kráľových ústach, keď z neba zaznel hlas: Týka sa to teba, kráľ Nebúkadnecar: Kráľovstvo ti bolo odňaté!
29 Vyženú ťa spomedzi ľudí, budeš prebývať s poľnou zverou a budeš sa živiť trávou ako dobytok. Sedem období ti uplynie, kým nepoznáš, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka a že ho dáva, komu len chce.
30 V tú chvíľu sa vyplnilo slovo na Nebúkadnecarovi. Bol vyhnaný spomedzi ľudí, kŕmil sa trávou ako dobytok a jeho telo kropila nebeská rosa, až pokiaľ nemal vlasy dlhé ako orlie perie a nechty ako vtáčie pazúry.
31 Po uplynutí stanoveného času som ja, Nebúkadnecar, pozdvihol oči k nebu a môj rozum sa mi vrátil. Dobrorečil som Najvyššiemu, chválil som a oslavoval večne živého,lebo jeho vláda je večnou vládoua jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie.
32 Všetci, čo obývajú zem,sú pred ním považovaní za nič,on podľa svojej ľubovôlenakladá s vojskom nebies a obyvateľmi zeme.Nie je nik, kto by mu mohol v niečom zabrániťalebo mu povedať: Čo robíš?
33 Vtedy sa mi vrátil rozum a ku vznešenosti môjho kráľovstva sa mi vrátil skvejúci sa majestát. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali, opäť ma dosadili do svojho kráľovstva a k mojej predchádzajúcej veľkosti sa mi pridalo ešte viac.