13 Tvojím ľudom sú ženy uprostred teba.Nepriateľom sa brány tvojej krajiny otvoria dokorán.Oheň strávi tvoje závory.
14 Naváž si vodu na čas obliehania.Upevni si svoje pevnosti.Šliapaj blato, mies maltua spevni to formou na tehly.
15 Tam ťa strávi oheň, zotne meč,zožerie ťa ako črvoč;nech sa vyrojíš ako chrobač, hmýriš sa ako kobylky,
16 hoci by tvojich priekupníkov bolo viac než hviezd na nebi.Kobylky zaútočia a odletia.
17 Tvoje kniežatá sú ako kobylkya tvoji úradníci ako roje,ktoré v nepriaznivý čas zaliezajú do ohrád;keď slnko vyjde, uletia.Kam? Na neznáme miesto.
18 Kráľ Asýrie, tvoji pastieri zaspalia tvoji služobníci si políhali.Tvoj ľud je rozohnaný po vrchocha nik ho nezhromaždí.
19 Nezahojí sa tvoja bieda— tvoja bolestivá rana.Každý, kto bude počúvať správu o tebe,škodoradostne zatlieska.Veď koho neminulatvoja ustavičná zloba?