15 Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.
16 Ešte chvíľku a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma.“
17 Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili: „Čo je to, že nám hovorí: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma,« a: »Idem k Otcovi«?“
18 Hovorili: „Čo je to, že hovorí: »Ešte chvíľku«? Nevieme, čo hovorí.“
19 Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im: „Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma«?
20 Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť.
21 Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek.