32 Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: „To je iste kráľ Izraela!“ Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol
33 a keď velitelia vozov videli, že to nie je kráľ Izraela, obrátili sa preč od neho.
34 Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: „Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!“
35 Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ stáť vo voze proti Aramejčanom. Večer zomrel; krv z rany tiekla dnu do voza.
36 Okolo západu slnka znelo táborom volanie: „Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny,
37 lebo kráľ zomrel!“ Prišli do Samárie a kráľa pochovali v Samárii.
38 Keď potom v samarijskom rybníku oplakovali voz, psy lízali jeho krv (a smilnice sa tam kúpali) podľa predpovede, ktorú vyslovil Pán.