34 Potom vyrazili proti sebe a v boji padlo asi päťtisíc mužov z Lyziášovho vojska.
35 Keď Lyziáš videl porážku svojich oddielov, ale aj odvahu Júdovho vojska, ako je odhodlané buď čestne žiť, alebo zomrieť, odtiahol do Antiochie. Najímal však žoldnierov, aby mohol s posilneným vojskom nanovo vtrhnúť do Judey.
36 Vtedy povedal Júda a jeho bratia: „Hľa, naši nepriatelia sú rozdrvení! Poďme teda, očistime svätyňu a znovu si ju posväťme!“
37 I zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion.
38 Videli spustošenú svätyňu, oltár znesvätený, brány vypálené, v nádvoriach bujnelo krovie ako v lese alebo na horách, komôrky rozbúrané.
39 Roztrhli si odev, žialili veľkým nariekaním a sypali si popol na hlavu.
40 Padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových trúbach a volali k nebu.