4 Čujte toto, vy, čo šliapete po chudákoch a nivočíte bedárov krajiny.
5 Hovoríte: »Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie; a sobota, aby sme otvorili sýpky, aby sme zmenšili efu, zväčšili cenu a klamali na falošnej váhe?
6 Chceme kúpiť za peniaz maličkých a chudobných za pár topánok a smeti predať ako obilie.«“
7 Pán sa zaprisahal na Jakubovu pýchu: „Nikdy nezabudnem na ich skutky.
8 Či sa nemá pre toto triasť zem a smútiť každý jej obyvateľ? Nemá sa dvíhať celá ako Níl, nadúvať sa a padať ako rieka Egypta?
9 V ten deň, hovorí Pán, dám slnku zapadnúť napoludnie a zem zatemním v jasný deň.
10 Sviatky vám obrátim na smútok, všetky vaše piesne na žalospevy, na každé bedrá dám vrecovinu a na každú hlavu plešinu. Urobím to ako smútok za jedináčikom a koniec toho ako trpký deň.