7 Pán sa zaprisahal na Jakubovu pýchu: „Nikdy nezabudnem na ich skutky.
8 Či sa nemá pre toto triasť zem a smútiť každý jej obyvateľ? Nemá sa dvíhať celá ako Níl, nadúvať sa a padať ako rieka Egypta?
9 V ten deň, hovorí Pán, dám slnku zapadnúť napoludnie a zem zatemním v jasný deň.
10 Sviatky vám obrátim na smútok, všetky vaše piesne na žalospevy, na každé bedrá dám vrecovinu a na každú hlavu plešinu. Urobím to ako smútok za jedináčikom a koniec toho ako trpký deň.
11 Hľa, prídu dni - hovorí Pán, Jahve - i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova.“
12 A budú sa tackať od mora k moru a od severu na východ sa budú túlať, čo budú hľadať Pánovo slovo, ale nenájdu.
13 V ten deň budú omdlievať krásne panny a mládenci od smädu.