11 Vtedy moji ponížení vydali bojový výkrik a tí sa splašili, moji zoslabnutí kričali a tí sa zrútili, pozdvihli svoj hlas a tí sa obrátili na útek.
12 Synovia otrokýň ich prebodli, prerazili ich ako synov prebehlíkov; zahynuli v boji môjho Pána.
13 Zaspievam môjmu Bohu novú pieseň: Veľký si, Pane, a slávny, obdivuhodne silný a nepremožiteľný.
14 Nech ti slúžia všetky tvoje stvorenia, lebo si povedal a boli, poslal si svojho ducha a povstali a niet nikoho, kto by sa mohol vzoprieť tvojmu hlasu.
15 Vrchy a vody sa v svojich základoch pohnú, skaly sa ako vosk roztopia pred tvojím pohľadom. Ale voči tým, čo sa ťa boja, si stále milosrdný.
16 Málo je všetko, čo sa prináša ako obeta príjemnej vône, a skoro nič všetok tuk zo zápalných obiet pre teba. Ten však, kto sa bojí Pána, bude vždy veľký!
17 Beda národom, ktoré povstanú proti môjmu rodu! Všemohúci Pán ich v deň súdu potresce: ich telo vydá ohňu a červom, aby kvílili od bolesti až naveky.“