32 Judita im odpovedala: „Počúvajte ma! Urobím niečo, čo si budú hovoriť synovia nášho ľudu z pokolenia na pokolenie.
33 Vy budete túto noc stáť pri bráne mesta a ja vyjdem so svojou slúžkou. A v dňoch, po ktorých ste sľúbili vydať mesto našim nepriateľom, Pán navštívi mojou rukou Izrael.
34 Vy sa však nevyzvedajte, čo chcem urobiť, lebo vám to nepoviem, kým sa neuskutoční, čo mám v úmysle urobiť.“
35 Oziáš a kniežatá jej povedali: „Choď v pokoji a Pán, Boh, nech je s tebou a nech potrestá našich nepriateľov.“
36 Tu odišli z jej stanu a vrátili sa na svoje stanovištia.