4 V ten deň vyrieknu o vás porekadlo a žialiť budú žalospevom. Povedia: »Úplne sme spustošení, dedičstvo môjho ľudu zamenil - ako mi ho berie! - Tým, čo nás odvedú, rozdelili naše pole.«
5 Preto nebudeš mať nikoho, kto by hodil povrázok pri žrebovaní v zhromaždení Pánovom.“
6 „Nerečni!“ rečnia, „netreba týmto rečniť, nepríde potupa!“
7 Takáto reč, dom Jakubov! Či je Pán netrpezlivý? Či je toto jeho dielo? Či nie sú moje slová dobré voči tomu, kto kráča spravodlivo?
8 Už dávno sa môj ľud stavia ako nepriateľ. Sťahuje plášť z tuniky tým, čo chodia spokojne, čo sa odvracajú od vojny.
9 Ženy môjho ľudu odháňate z domu im drahého, ich dietkam odnímate navždy moju slávu.
10 „Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku.“ Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením.