14 Veď kým všetko objímalo hlboké ticho a noc v rýchlom behu došla do polovice,
15 zoskočilo tvoje všemohúce slovo z neba, z kráľovského trónu, ako tvrdý bojovník doprostriedka zeme, odsúdenej na záhubu.
16 Nieslo ostrý meč: tvoj rozkaz nezvratný; vykročilo a smrť nieslo všade. Dotýkalo sa neba, i keď kráčalo po zemi.
17 Vtedy ich naskutku naľakali v snách hrozné vidiny a pojal ich nečakaný strach.
18 Jeden polomŕtvy klesol tu a iný tam a dal jasne vedieť svojej smrti príčinu.
19 Lebo strašidelné sny im toto zvestovali popredku, aby nezhynuli, pokým nezvedia, prečo im také zlo treba pretrpieť.
20 Skúška smrti, pravda, dotkla sa aj spravodlivých; veľké množstvo zahynulo na púšti, ale hnev pridlho netrval.