2 totiž, že hoc sami nástojili na ich odchode a rýchle ich posielali preč, zmenia svoje zmýšľanie a prenasledovať ich budú.
3 Ešte boli zamestnaní smútočnými obradmi, ešte nariekali nad hrobmi zomrelých, keď sa ináč, nerozumne, rozhodli; a tých, ktorých úpenlivo posielali preč, prenasledovali ako utečencov.
4 Zaslúžený osud totiž poháňal ich k tomu koncu a dal im zabudnúť na to, čo sa prihodilo, aby doplnili trest, čo chyboval ich súženiam,
5 aby tvoj ľud prekonal (svoj) nevídaný prechod, tamtí však by našli neslýchanú smrť.
6 Lebo všetko tvorstvo sa pretváralo znova vo svojej podstate, aby poslúchalo celkom osobitné príkazy, aby tvoje deti boli zachované neporušene.
7 Bolo vidieť oblak, ktorý zatieňoval tábor, a tam, kde prv voda bola, vynoriť sa suchú zem, nehatenú cestu z Červeného mora, zeleňajúcu sa pažiť z prúdu dravého;
8 a keď cez ňu prešli, celý národ rukou tvojou chránený, uvideli neslýchané zázraky.