2 Bet. Siona synov vzácnych, odvažovaných zlatom, pokladali za nádoby z hliny, dielo hrnčiarových rúk!
3 Gimel. Ešte aj šakal podá prsia, pridojí svoje štence: len dcéra môjho ľudu je ukrutná ako pštros v púšti.
4 Dalet. Dojčaťu prischol jazyk k ďasnám od smädu; deti si prosili chlieb, a nebolo, kto by im ho lámal.
5 He. Čo rozkošnícky jedávali, klesali na uliciach. Tí, čo si hovievali na purpure, objímali hnoj.
6 Vau. Väčší bol zločin dcéry môjho ľudu než hriech Sodomy. Tá bola vyvrátená razom, ruky neustali v nej.
7 Zain. Čistejší než sneh boli jeho nazirejci, beleli sa nad mlieko, ružovší boli nad koraly, postava ich sťa zafír.
8 Chet. Ich výzor stemnel nad čierňavu, po uliciach ich nerozoznať, na kostiach scvrkla sa im koža, bola ako drevo zoschnutá.