32 Medzi Hornou izbou na rohu a medzi Ovčou bránou opravovali zlatníci a kupci.
33 Keď sa Sanabalat dozvedel, že staviame múr, rozhneval sa a veľmi sa zlostil. Posmieval sa Židom
34 a pred svojimi súkmeňovcami a samarijským davom sa vyslovil: „Čo to robia títo mizerní Židia?! Dovolia im to? Vari budú obetovať? Vari za deň skončia? Vari budú vedieť z hromád prachu opäť urobiť kamene, ktoré ľahli popolom?“
35 Amončan Tobiáš, ktorý stál pri ňom, vyslovil sa takisto: „Len nech stavajú! Veď stačí, keď príde líška, prerazí ich kamenný múr.“
36 „Počuj, Bože náš, ako nami pohŕdajú! Vráť ich pohanenie na ich hlavu a vydaj ich na lup v krajine, kde budú zajatcami!
37 Neodpusť ich neprávosť. Nech sa ich hriech nezotrie spred tvojej tváre, lebo popúdzali teba pred stavajúcimi.“
38 No my sme stavali múr ďalej, a keď bol celý múr dopoly pospájaný, chopil sa ľud s chuťou ďalšej práce.