35 Amončan Tobiáš, ktorý stál pri ňom, vyslovil sa takisto: „Len nech stavajú! Veď stačí, keď príde líška, prerazí ich kamenný múr.“
36 „Počuj, Bože náš, ako nami pohŕdajú! Vráť ich pohanenie na ich hlavu a vydaj ich na lup v krajine, kde budú zajatcami!
37 Neodpusť ich neprávosť. Nech sa ich hriech nezotrie spred tvojej tváre, lebo popúdzali teba pred stavajúcimi.“
38 No my sme stavali múr ďalej, a keď bol celý múr dopoly pospájaný, chopil sa ľud s chuťou ďalšej práce.