5 Nato Pán vložil do Balámových úst slová a povedal mu: „Vráť sa k Balakovi a takto rozprávaj!“
6 Keď sa k nemu vrátil, videl, že Balak stojí ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom všetci moabskí predáci.
7 Tu predniesol svoj oslavný spev a hovoril: Z Aramu ma Balak priviedol, od vrchov východu moabský kráľ: Poď, prekľaj mi Jakuba, poď zlorečiť Izraelovi!
8 Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh? Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán?
9 Veď ho vidím z vrchu skál, z výšin sa naň dívam: „Hľa, ľud, čo osamote býva si a neráta sa medzi národy.
10 Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach?! Kto poráta čo len štvrtinu Izraela?! Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých, kiežby moja budúcnosť bola ako jeho!“
11 Tu povedal Balak Balámovi: „Čo si mi to urobil? Zavolal som ťa prekliať mojich nepriateľov, a ty ich bohato žehnáš!“