7 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce.
8 Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza! Po horách skáče, po vŕškoch hupká.
9 Milý môj je sťa srna, je ako jeleníča. Hľa, veď už stojí pred naším múrom! Okiencom hľadí, cez mriežku sa díva.
10 Môj milý začal a povedal mi: Hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!
11 Lebo, hľa, už je po zime, dážď prestal, pominul!
12 Kvieťa sa kľuje po kraji, nadišiel spevu čas. Hrdličky hrkútanie po našom kraji znie.
13 Na fige bronie už rané ovocie, roznáša vôňu vinič v rozkvete. Nuž, hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!