5 Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma zraňujú. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.
6 Tvoje zuby ako stádo jahníc, čo vystupujú z kúpeľa. Každá z nich po dvoje má jahniatok a ani jedna nie je jalová.
7 Tvoje líca sťaby krížalky granátového jablka za tvojím závojom.
8 Kráľovien jesto šesťdesiat a osemdesiat bočných žien a mladíc bez počtu!
9 Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá, jediná dcéra matky, miláčik svojej rodičky. Zazreli ju dievčence a blahorečia jej, kráľovné s vedľajšími ženami, a jasajú jej v ústrety.
10 Ktože je tá, čo vychádza sťa zornica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, strašná jak šíky pod zástavami?
11 Zišla som do orechového sadu kochať sa na rozzeleňanom údolí, pozrieť, či vinič je v rozpuku, či kvitnú granátové jablone.