2 Nepočúvalo na hlas, neprijalo výstrahu, nedôverovalo v Pána, nevinulo sa k svojmu Bohu.
3 Jeho kniežatá uprostred neho sú ručiace levy; jeho sudcovia vlci večerní, ktorí ráno neobhrýzali.
4 Jeho proroci sú nespoľahliví, podvodní mužovia; jeho kňazi znesvätili sväté, znásilnili zákon.
5 Pán v jeho strede je svätý, nerobí neprávosť; ráno čo ráno dáva svoje právo svetlom, ktoré neubúda; ale zločinec nepozná hanby.
6 „Vykántril som národy, spustli ich bašty, vynivočil som ich ulice, takže niet chodcov, vyhubené sú ich mestá, bez mužov, bez občanov.
7 Riekol som: Azda sa ma budeš báť, prijmeš výstrahu. Nezmizne mu spred očí všetko, čím som ho navštívil. Lenže hneď zrána bolo podlé všetko ich konanie.
8 Preto čakajte na mňa - hovorí Pán -, na deň, keď povstanem ako svedok. Lebo je mojím právom zhromaždiť národy, pozbierať kráľovstvá, aby som na ne vylial svoju prchkosť, celý svoj blčiaci hnev, veď oheň mojej žiarlivosti pohltí celú zem.