7 Ona mu však vravela: „Nechaj ma a neklam ma! Moje dieťa zahynulo.“ A hneď vybehla pozrieť na cestu, ktorou odišiel jej syn. Tak to robila každý deň a nedala sa nikým presvedčiť. Keď zapadlo slnko, vracala sa dnu, žialila celú noc a nespala.
Prečítajte si kompletnú kapitolu Tobiáš 10
Pohľad Tobiáš 10:7 v kontexte