3 A Tobiáš vyšiel hľadať niekoho z našich chudobných bratov. Keď sa vrátil, povedal mi: „Otče!“ Ja som mu odvetil: „Čo je, syn môj?“ On vravel: „Jedného z nášho národa uškrtili a nechali ho mŕtveho na námestí.“
4 I vyskočil som, nechal som jedlo bez toho, že by som sa ho bol dotkol, a mŕtveho som odniesol z námestia a ukryl som ho v jednom dome, kým nezapadne slnko, aby som ho mohol pochovať.
5 Keď som sa vrátil, umyl som sa a v žalosti som prijal pokrm.
6 Pri ňom som si spomenul na slová proroka Amosa, ktoré vyslovil nad Betelom: „Všetky vaše sviatky sa zmenia na smútok a všetky vaše piesne na nárek.“
7 I plakal som. Keď zapadlo slnko, šiel som vykopať jamu a pochoval som ho.
8 Moji susedia sa mi posmievali a hovorili: „Tento človek sa vôbec nebojí! Už ho raz pre takúto vec hľadali a chceli ho zabiť! No sotva im unikol, a už opäť pochováva mŕtvych.“
9 Keď som ho pochoval, umyl som sa, v noci som prišiel domov a zaspal som na dvore pod stenou. Tvár som si nezakryl, lebo bolo teplo.