4 Vravela im: „Nepoznáte nášho brata Tóbiho?“ Riekli jej: „Poznáme ho.“ Opýtala sa ich: „Ako sa má?“
5 Oni jej vraveli: „Je zdravý a má sa dobre.“ A Tobiáš dodal: „To je môj otec.“
6 Tu Raguel vyskočil, pobozkal ho a začal plakať. Potom povedal: „Buď požehnaný, syn môj! Si synom dobrého, vynikajúceho otca. Aké nešťastie, že taký spravodlivý a dobročinný muž oslepol!“ A s plačom sa hodil Tobiášovi, synovi svojho brata, okolo krku.
7 Aj jeho žena Edna nad ním plakala. A ich dcéra Sára sa dala tiež do plaču.
8 Potom Raguel zabil barana zo stáda a pripravil im bohaté pohostenie.
9 Keď sa umyli a očistili a zasadli k stolu, povedal Tobiáš Rafaelovi: „Brat Azariáš, povedz Raguelovi, aby mi dal moju sestru Sáru za manželku.“
10 Raguel začul tieto slová a povedal mladíkovi: „Jedz a pi a buď veselý dnes večer, lebo niet človeka, ktorý by mal právo vziať si moju dcéru Sáru okrem teba, brat môj. A ani ja ju nesmiem dať inému mužovi, len tebe, lebo ty si môj najbližší príbuzný. Musím ti však, syn môj, otvorene povedať celú pravdu: