1 "Nechcite byť, bratia moji, tak mnohí učiteľmi; vedzte, že súd nad nami bude ťažší."
2 Veď sa my všetci v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalý muž, schopný držať si na uzde aj celé telo.
3 Keď koňom dávame do úst zubadlá, aby nám boli povoľné, usmerňujeme aj celé ich telo.
4 A hľa, aj lode - hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry - riadi najmenšie kormidlo, kam chce kormidelníkova vôľa.
5 Podobne aj jazyk: je malý úd, ale chváli sa veľkými vecami. Ajhľa, aký malý oheň, a akú veľkú horu zapáli!
6 "Jazyk je ohňom; svetom neprávosti medzi našimi údmi stáva sa jazyk: poškvrňuje celé telo, a rozpaľovaný peklom zapaľuje beh života."
7 Všetku divú zver, aj vtákov, plazy, aj morské tvory krotievajú aj krotili ľudia,
8 ale jazyk, (toto) nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nikto z ľudí nevládze skrotiť.
9 "Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, ním preklíname ľudí stvorených na podobu Božiu;"
10 z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie. Bratia moji, to nemá tak byť!
11 Či z prameňa tým istým otvorom vyviera sladká a horká voda?
12 Či figovník, bratia moji, môže rodiť olivy, alebo vinič figy? Ani slaný (prameň) nevydáva sladkú vodu.
13 Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým konaním preukáže svoje skutky v múdrej skromnosti!
14 Ale ak máte horkú vášnivosť a hašterivosť v srdci, nevychvaľujte sa a neklamte proti pravde.
15 Toto nie je múdrosť zhora, ale pozemská, zmyslová, démonická.
16 Lebo kde je vášnivosť a hašterivosť, tam je nepokoj a všetko možné zlo.
17 Ale múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nestranná, bez pokrytectva.
18 A ovocie spravodlivosti rozsieva sa v pokoji tým, čo tvoria pokoj.