Prvý Korinťanom 2 SLB

Múdrosť Božia a svetská

1 "Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu;"

2 lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného.

3 A ja som bol u vás i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený,

4 moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci,

5 aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.

6 "My však hovoríme múdrosť medzi dokonalými; pravda, nie múdrosť tohto sveta, ani kniežat tohto sveta, ktoré hynú,"

7 ale hovoríme múdrosť Božiu, skrytú v tajomstve, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu,

8 "a nikto ju nepoznal z kniežat tohto veku, veď keby ju boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali;"

9 ale, ako je napísané:Ani oko nevídalo,ani ucho neslýchalo,ani do srdca človeku nevstúpilo,čo pripravil Boh tým,ktorí Ho milujú.

10 "Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie."

11 Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani veci Božie nepoznal nikto, iba Duch Boží.

12 My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.

13 O tom aj hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktoré učí Duch. A tak duchovné posudzujeme duchovne.

14 Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať.

15 "Duchovný však posudzuje všetko, ale jeho nikto nemôže posúdiť;"

16 lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme!

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16