1 Toto mi ukázal Hospodin, Pán:Ajhľa, kôš zrelého ovocia.
2 I riekol: Čo vidíš, Ámos?Odpovedal som: Kôš zrelého ovocia.I riekol mi Hospodin:Dozrel ku koncu môj ľud izraelský,už mu viac neodpustím.
3 Kvílivo budú znieť spevyv paláci v onen deň- znie výrok Hospodina, Pána -na každom mieste budemnoho mŕtvol,ktoré v tichosti pohodia.
4 Čujte toto:Vy, ktorí gniavite chudobnýcha nivočíte bedárov v krajine!
5 Hovoríte: Kedy prejde novmesiac,aby sme mohli predávať obilie,a deň sviatočného odpočinku,aby sme otvorili obilnice,zmenšovali mieru a zvyšovali cenui podvodne falšovali váhu,
6 aby sme za peniaze kupovali bedárova chudobných za pár topánok,aby sme plevy predávali ako zrno!
7 Prisahal Hospodinna slávu Jákobovu:Ani na jeden z vašich činovnikdy nezabudnem.
8 Či sa nemusí preto zatriasť zema smútiť každý jej obyvateľ,zdvihnúť sa celá ako Níla zmietať sa i klesnúťako veľtok Egypta?
9 V ten deň- znie výrok Hospodina, Pána -slnku dám zapadnúť na poludniea zahalím temnotou zemza jasného dňa.
10 "Vaše sviatky premením na smútoka všetky vaše piesne na žalospev;na všetky bedrá dám vrecovinu,na každú hlavu plešinu;učiním z toho akoby smútokza jediným synoma koniec toho ako trpký deň."
11 Hľa, prichádzajú dni- znie výrok Hospodina, Pána -keď pošlem na zem hlad.Nie hlad po chlebe,ani smäd po vode,ale po počúvaníHospodinových slov.
12 Putovať budú od mora k moru,od severu k východu sa budú túlať,aby hľadali slovo Hospodinovo,ale ho nenájdu.
13 V ten deň omdlejú od smädukrásne panny i mládenci.
14 Tí, čo prisahajú na samársku bohyňuAšímua vravia: Akože žije tvoje božstvo,Dán,akože žije tvoj miláčik, Beér-Šeba!padnú a nevstanú viac.