1 V treťom roku perzského kráľa Kýra bolo zjavené slovo Danielovi, ktorý sa volal Béltšaccar. Bolo to pravdivé slovo a predpovedalo veľké útrapy. Pozorne sledoval slovo a pochopil v tomto zjavení:
2 V tých dňoch som ja, Daniel, tri týždne trúchlil.
3 Nejedol som chutný pokrm, mäso ani víno sa mi nedostalo do úst, vôbec som sa nepomazal, kým neprešli tri týždne.
4 Dvadsiateho štvrtého dňa prvého mesiaca, keď som bol na brehu veľkej rieky Tigris,
5 "zdvihol som oči, obzrel sa a videl človeka oblečeného do ľanového rúcha; okolo bedier mal opasok z ofírskeho zlata;"
6 jeho telo bolo ako drahokam, jeho tvár vyzerala ako blesk, jeho oči boli ako ohnivé fakle, jeho ramená a lýtka ako bronzové zrkadlo a zvuk jeho slov bol ako hluk davu.
7 "Ja, Daniel, som zjav videl; mužovia, ktorí boli pri mne, ho nevideli; ale prepadol ich veľký strach, takže ušli a skryli sa."
8 Tak som ostal sám, keď som videl tento veľký zjav. Ale neostala vo mne sila, skvelý výzor mojej tváre sa strašne zmenil a sila ma opustila.
9 Vtedy som počul zvuk jeho slov. Ale keď som ho počul, omráčený som padol na tvár.
10 Vtedy sa ma dotkla ruka a pomohla mi oprieť sa na kolená a dlane.
11 Potom mi povedal: Daniel, milovaný muž, daj pozor na slová, ktoré ti hovorím. Postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslaný k tebe. Keď mi tieto slová hovoril, s chvením som sa postavil.
12 Potom mi povedal: Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si si v srdci zaumienil chápať a pokoriť sa pred svojim Bohom, boli tvoje slová vyslyšané, a ja som prišiel práve kvôli nim.
13 Ale knieža perzského kráľovstva stálo oproti mne dvadsaťjeden dní, a ajhľa, Mícháél, jedno z prvých kniežat, mi prišlo na pomoc. Nechal som ho tam pri perzských kráľoch,
14 a prišiel som, aby som ti dal vedieť, čo sa prihodí tvojmu ľudu v budúcich dňoch. Lebo videnie sa vzťahuje na budúce dni.
15 Keď mi hovoril tieto slová, sklonil som tvár k zemi a onemel.
16 A tu, hľa, dotkol sa ľudskou rukou mojich perí. I otvoril som ústa a hovoril. Povedal som tomu, čo stál predo mnou: Pane môj, pri zjavení ma prepadli kŕče a neudržal som silu.
17 Ako by mohol sluha môjho pána hovoriť tu s mojím pánom! Odvtedy nebola vo mne sila a neostal vo mne dych.
18 Vtedy sa ma znova dotkol ten, kto vyzeral ako človek, a posilňoval ma.
19 Potom povedal: Neboj sa, milovaný muž! Pokoj s tebou! Buď pevný, buď pevný! Keď takto so mnou hovoril, cítil som sa posilnený a povedal som: Hovor, Pane môj, lebo si ma posilnil.
20 Vtedy povedal: Vieš, prečo som k tebe prišiel? Teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Ja odchádzam, a práve prichádza grécke knieža.
21 Ale oznamujem ti, čo je napísané v knihe pravdy. Nikto ma neposilňuje proti nim, iba vaše knieža Mícháél.