11 Potom mi povedal: Daniel, milovaný muž, daj pozor na slová, ktoré ti hovorím. Postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslaný k tebe. Keď mi tieto slová hovoril, s chvením som sa postavil.
12 Potom mi povedal: Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si si v srdci zaumienil chápať a pokoriť sa pred svojim Bohom, boli tvoje slová vyslyšané, a ja som prišiel práve kvôli nim.
13 Ale knieža perzského kráľovstva stálo oproti mne dvadsaťjeden dní, a ajhľa, Mícháél, jedno z prvých kniežat, mi prišlo na pomoc. Nechal som ho tam pri perzských kráľoch,
14 a prišiel som, aby som ti dal vedieť, čo sa prihodí tvojmu ľudu v budúcich dňoch. Lebo videnie sa vzťahuje na budúce dni.
15 Keď mi hovoril tieto slová, sklonil som tvár k zemi a onemel.
16 A tu, hľa, dotkol sa ľudskou rukou mojich perí. I otvoril som ústa a hovoril. Povedal som tomu, čo stál predo mnou: Pane môj, pri zjavení ma prepadli kŕče a neudržal som silu.
17 Ako by mohol sluha môjho pána hovoriť tu s mojím pánom! Odvtedy nebola vo mne sila a neostal vo mne dych.