20 "A keď kráľ videl zostúpiť z nebies strážneho a svätého, ktorý hovoril: Vytnite ten strom a zničte ho, ale peň s koreňmi nechajte v zemi, a to v železných a bronzových okovách, v poľnej zeleni; nech ho skropí rosa z neba a nech má s poľnou zverou svoj podiel, kým neprebehne nad ním sedem časov -"
21 toto je výklad, kráľu, a toto rozhodnutie Najvyššieho, ktoré prichádza na môjho pána, kráľa:
22 "Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou; byliny ti dajú za pokrm ako dobytku; rosa nebies ťa bude kropiť a sedem časov prebehne nad tebou, kým nepoznáš, že nad kráľovstvom ľudí vládne Najvyšší a On ho dáva, komu chce."
23 To, že znel príkaz ponechať strom s koreňmi stromu, znamená: tvoje kráľovstvo bude pevne stáť, akonáhle poznáš, že nebesá majú moc.
24 Preto, kráľu, prijmi moju radu: Zameň svoje hriechy za spravodlivosť a svoje neprávosti za milosrdenstvo voči biednym. Azda sa predĺži tvoje blaho.
25 To všetko postihlo kráľa Nebúkadnecara.
26 Po dvanástich mesiacoch, keď sa prechádzal po babylonskom kráľovskom paláci,